Termoizolačný náter THERMOMAX EXTRA 5kg

Popis

Hľadáte náter, ktorý nie len skrášli vaše steny, ale tiež ich ochráni pred plesňou a zníži náklady na vykurovanie? Zoznámte sa s termoizolačným náterom THERMOMAX EXTRA – inovatívnym a dostupným riešením pre každú domácnosť. Tento inovatívny náter účinne eliminuje tepelné mosty a opravuje konštrukčné vady, čo vedie k nižšej spotrebe energie na vykurovanie. Navyše sa ľahko zbavíte nevzhľadných plesní a dosiahnete čisto biely, umývateľný povrch.

THERMOMAX EXTRA je schopný odrážať až 87% tepelného žiarenia, ktoré by inak unikalo cez obvodové murivo. Oproti tradičným zatepľovacím systémom navyše ušetríte až 80% obstarávacích nákladov. Investície do tohto náteru sa spravidla vrátia počas 2–3 rokov.

Jednoduchá aplikácia pre každého. Náter je možné ľahko aplikovať pomocou valčeka, štetky alebo striekania. Je vhodný pre vnútorné aj vonkajšie použitie, čo ho robí ideálnym pre celý rad projektov. Na dosiahnutie najlepších výsledkov odporúčame nanášať náter v dvoch až troch vrstvách.

Možnosť tónovania farieb. Štandardne je THERMOMAX EXTRA dodávaný v snehovo bielej farbe, ktorú je možné individuálne tónovať bežnými prípravkami pre silikónové alebo akrylátové farby. Pre vonkajšiu aplikáciu odporúčame profesionálne tónovanie v miešacích centrách alebo objednávku priamo u nás.

Samoočisťujúci efekt v exteriéri. Po zaschnutí je náter úplne umývateľný av exteriéri navyše využíva princíp lotosového listu. Dažďová voda z povrchu ľahko zmýva nečistoty, čo zaisťuje jeho dlhodobú čistotu bez nutnosti častej údržby.

Zvoľte THERMOMAX EXTRA pre dokonalú tepelnú izoláciu, ochranu proti plesniam a jednoduchú aplikáciu. Ušetrite energiu aj peniaze a užívajte si komfortné bývanie bez kompromisov!

Ďalšie výhody termoizolačného náteru THERMOMAX EXTRA:

• Zvýšenie povrchovej teploty stien, čo obmedzuje zrážanie vodných pár a minimalizuje riziko vzniku plesní.
• Zlepšenie tepelnej pohody v interiéri, umožňuje príjemnejší pocit tepla pri nižšej teplote vykurovania a znižuje náklady na energiu.
• Ideálne pre objekty, kde nie je možné aplikovať bežné zatepľovacie systémy (napr. historické budovy, kamenné stavby, omietky so zvýšenou vlhkosťou).

Proč si pořídit THERMOMAX EXTRA :

• Silikonový nátěr s vysokým termoizolačním účinkem.
• Extra silný, odolný a účinný.
• V zimě výrazně snižuje náklady na vytápění.
• V létě zabraňuje přehřívání interiéru.
• Vhodný pro venkovní i vnitřní použití.
• Zvyšuje povrchovou teplotu stěn, čímž brání srážení vlhkosti a vzniku plísní.
• V exteriéru zabraňuje výskytu řas, mechů a plísní, má samočisticí schopnost (efekt lotosového listu).
• Řeší konstrukční vady, jako jsou tepelné mosty.
• Zvyšuje tepelnou pohodu, prostor se rychleji vytopí.
• Odolný vůči povětrnostním vlivům, UV záření a stálobarevný.
• Mechanicky odolný a plně omyvatelný.
• Snadná aplikace, zvládne ji každý kutil.
• Rychlá návratnost investice, obvykle do 2–3 let.

THERMOMAX EXTRA je silikonový termoizolační nátě s výjimečnou protiplísňovou odolností. Je vhodný pro vnitřní i venkovní použití a vyniká nízkou nasákavostí, vysokou propustností vodních par a odolností vůči povětrnostním vlivům i UV záření.

Ceník termoizolační malby THERMOWELL :

* uvádzaná spotreba je na hladkej štukovej omietke

Videoprezentace :

 Náš tip :

Na zvýšenie termoizolačných vlastností stien a stropov dopuručujeme najskôr aplikovať Termoizolační a protiplísňovou keramickou nano omítku THERMOWEL a tú potom natrieť termoizolačným náterom THERMOMAX EXTRA.Získate tak unikátnu termoreflexnú vrstvu, ktorá výrazne zníži Vaše náklady za vykurovanie a pritom nezvýši hrúbku podkladu, čo oceníte pri použití v interiéri alebo na fasádach s ozdobnými atikami.

Odpoveď na časté otázky:

Aké vlastnosti má termoizolačný náter v porovnaní s bežnou tepelnou izoláciou?

Termoizolačné nátery pracujú na princípe termoreflexie. Neplatia tu teda veličiny, s ktorými počítame pri tradičnej tepelnej izolácii. Jednoducho povedané termoizolačný náter vytvorí na stene termoreflexnú vrstvu, ktorá zabraňuje úniku tepelného žiarenia cez stavebné konštrukcie a odráža ho späť do vykurovaného priestoru. Pri spätnom odraze sa výrazne dvíha teplota stavebnej konštrukcie (steny), čím dochádza k zamedzeniu kondenzácie vlhkosti na týchto stenách. Pri termoreflexii sa posudzuje pomer zachyteného tepelného žiarenia.

Pre praktickú demonštráciu máme na vzorkovni dva malé modely drevených domčekov. Jeden je natretý naším termoizolačným náterom a druhý štandardnou interiérovou maľbou. Vnútri domčekov je 40W žiarovka a teplotná sonda, ktorá je pripojená k digitálnemu teplomeru umiestnenému na vonkajšom plášti domu. Po zapnutí môže zákazník sledovať, ako v domčeku s termoizolačným náterom stúpa teplota oveľa výraznejšie hore a po vypnutí žiarovky zase naopak klesá oveľa pomalšie, než v domčeku so štandardnou maľbou. Jednoducho povedané, účinok termoizolačného náteru v dvoch vrstvách zníži tepelné straty objektu ako štandardný tepelný izolant o hr. cca 4-6 cm, zabráni kondenzácii vlhkosti na stenách a vzniku plesní.

Vyjadrenie odborníka k tejto problematike :

Reflexná či termoreflexná izolácia sa začínajú stále viac uplatňovať v praxi a to aj napriek negatívnej lobby výrobcov štandardných kontaktných tepelných izolácií. Tieto nové izolácie ukazujú cestu pre budúce smerovanie vývoja na stavebnom trhu, kedy úplne nahradia súčasné kontaktné izolačné systémy. Nespornou výhodou je nielen ich vyššia účinnosť, jednoduchšia a rýchlejšia aplikácia, ale predovšetkým minimálna ekologická záťaž pre okolie. Dnes si nikto neuvedomuje veľkosť problému, ktorý budeme riešiť za cca 20 – 40 rokov, kedy bude končiť životnosť súčasne budovaných zatepľovacích systémov, pri ktorých prevláda ekologicky takmer neodbúrateľný polystyrén.Budúca likvidácia tohto materiálu je tikajúca ekologická bomba, ktorú bude riešiť nastupujúca generácia a vzhľadom na mechanické vlastnosti a zloženie polystyrénu to bude naozaj tvrdý oriešok, ktorý nás bude stáť miliardy korún.

Základom reflexnej izolácie, ako neúplne napovedá názov, je odrážanie tepelného žiarenia. Správny stavebný návrh by mal počítať s konvenčnou aj s reflexnou tepelnou izoláciou a podľa povahy stavby obe vhodne kombinovať. Na to často chýba dostatočný vhľad do princípov sálania a reflexie tepla.

Pokiaľ ide o konvenčné izolácie, tam sa zdá byť znalosť základných princípov lepšia. Až na „drobnosť“, že asi 1/3 ustálených tepelných tokov sa v bežných vzdušných izoláciách deje sálaním. Vzorce tepelných výpočtov, ktoré sú odvodené z difúznej rovnice, však sálavé deje nezachytávajú. Nezachytávajú teda ani to, že sálavé teplo sa šíri rýchlosťou svetla a na veľkú vzdialenosť, zatiaľ čo difúziou, teda vedením, teplo postupuje veľmi pomaly a lokálne – od molekuly k molekule, bez „preskakovania“. To môže mať vplyv na možné až výrazne horšie chovanie vzdušných izolácií najmä v neustálených podmienkach.

Čo sú termoreflexné izolácie

Existuje mnoho typov reflexných izolácií, napr. reflexné fólie, termoizolačné nátery a pod. Základ a princíp však majú spoločný – vytvoriť viacvrstvovú reflexnú izoláciu a znížiť únik tepelného žiarenia cez stavebné konštrukcie.Reflexné izolácie najlepšie účinkujú v kombinácii so vzduchovými medzerami, v ktorých vďaka svojej reflexii a emisii tepelného žiarenia znižujú sálavú zložku pri prestupe tepla až na 10% aj nižšie.

Základnou vlastnosťou termoreflexie je tepelný odpor a „sálavé“ povrchové vlastnosti – reflexivita a emisivita. Obe dokážu v blízkosti reflexného povrchu podstatne obmedziť sálanie a tým zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti vzduchu aj tepelných izolácií. Svetelné alebo tepelné (infračervené) žiarenie, ktoré dopadá na termoreflexný povrch, sa z väčšej časti odrazí naspäť k zdroju, zvyšok je stavebnou konštrukciou pohltený. Pohltené žiarenie sa v konštrukcii zmení na teplo. Pomer intenzity odrazeného žiarenia a žiarenia, ktoré na povrch dopadá, je reflexivita, značíme ju symbolom r. Je to bezrozmerné číslo nadobúdajúce hodnoty v intervale (0;1), pri bežných reflexných materiáloch medzi 0,8 až 0,9. Číslo a = 1– r vyjadruje pohltivosť žiarenia. Obe veličiny sú horšie merateľné v oblasti infračervených vĺn s vlnovou dĺžkou okolo 10 mikrometrov, ktoré zodpovedajú sálaniu telies.

Menej známe je, že keď reflexný povrch ohraničuje vzdušnú izoláciu, napr. dosku penového polystyrénu, podstatne v nej zníži veľkosť sálavej zložky – najmä v jej okrajových vrstvách. Fakticky to znamená zníženie súčiniteľa tepelnej vodivosti (lambdy) izolácie. Pri hrúbkach izolácie cca 1 cm a menších až na hodnotu lambdy vzduchu, teda z hodnoty 0,040 W/(mK) až na 0,025 W/(mK).

Emisivita

Ide o málo názornú veličinu, pretože sálanie telies o izbových teplotách (a chladnejších) nedokážeme vidieť a ani inak vnímať. Cítime aj vidíme sálanie horúcich telies, napr. uhlíkov v ohni. Alebo žiarenie Slnka, teda telesa ohriateho na 5 500 ° C, ktorého časť cítime ako teplo a inú vidíme ako svetlo.

V skutočnosti sálajú nielen horúce telesá, ale všetky, aj veľmi chladné. Čím chladnejšie teleso, tým je žiarenie slabšie a menej viditeľné či vnímateľné. Žiarenie telies pod 500 ° C už ľudské oko nevidí a sálanie telies o izbovej teplote a nižšie naše zmysly registrujú len nepriamo alebo vôbec. Touto problematikou sa v 18. a 19. storočí zaoberali vedci Gustav Kirchhoff, Wilhelm Wien, Jozef Stefan, Ludwig Boltzmann a konečne Max Planck. Práve Planck formuloval roku 1900 presný opis tepelného žiarenia, platný dodnes.

Kirchhoffov zákon, ktorý uvádza reláciu medzi emisivitou a pohltivosťou tepelného žiarenia. Čierne teleso pohlcuje z definície všetku žiarivú energiu, ktorá na neho dopadne. Jeho pomerná pohltivosť je jedna. Reflexné teleso odráža pomernú časť r dopadajúceho žiarenia a pohlcuje zvyšok, tzn. pomernú časť a = 1 – r. Zákon hovorí, že toto teleso sála s emisivitou, ktorá sa číselne rovná jeho súčiniteľovi absorpcie, teda ε = a.

Gustav Kirchhoff svoje tvrdenie dokázal pomocou 2. zákona termodynamiky. Pre reflexnú techniku ​​je to kľúčový fakt. Pokiaľ napr. slnečné paprsky rozpália strešnú krytinu na 60 °C, sála krytina do strechy s intenzitou 700 W/m². Ak priložíme tenkú reflexnú fóliu kontaktne na spodnú stranu krytiny tak, aby reflexná vrstva mierila do vetranej mezery, potom tesný kontakt krytiny s fóliou zrejme zabezpečí, že sa aj reflexný povrch fólie ohreje aj na takmer 60 °C. Keďže ale má fólia emisivitu ε = 1 – r = 0,1, bude vyžarovať ľan s intenzitou 700·0,1 = 70 W/m². A to už je poriadny rozdiel! Intenzity sálania černých telies (= sálavých či nereflexných) pri rôznych teplotách ukazuje tabuľka.

Tepelné žiarenie vybraných telies

Nasledujúce príklady znázorňujú použitie uvedených poznatkov.

Tepelné vlastnosti vzduchových vrstiev s reflexnými povrchmi

Výsledky našich úvah ukazujú grafy na obrázkoch 2 a 3, ktoré znázorňujú závislosť tepelného odporu RM a súčiniteľa tepelnej vodivosti λ medzery na jej hrúbke a na emisivitách jej ohraničujúcich dosiek. Skúmavý pohľad na oba grafy hovorí, že tu niečo nie je v poriadku.

• Tepelný odpor pri vysoko sálavých okrajoch s rastúcou hrúbkou takmer nestúpa. V prípade nesálavých nelineárne rastie s hrúbkou, u väčších hrúbok sa rast spomaľuje.
• Nezvyklá je aj závislosť súčiniteľa tepelnej vodivosti na hrúbke medzery. V prípade sálavých okrajov veľmi strmo a takmer lineárne rastie so zväčšujúcou sa hrúbkou. V prípade nesálavých okrajov rast veľmi pozvoľný.

K tomuto výsledku sme došli preto, že sme do formalizmu, ktorý prirodzene plynie z riešenia difúznej rovnice pre vedenie tepla, vopchali efekty žiarivých dejov, ktoré v princípe nie sú difúznej povahy. Preto tu nie je lambda konštantná, zato tepelný odpor sa konštante môže blížiť.

S klesajúcou hrúbkou medzery klesá podiel sálavej zložky prestupu tepla. Nesálavé, čiže reflexné okraje navyše sálavú zložku výrazne odclonia. Ukazuje to tab. 2. Pri hrúbke medzery 1 cm a sálavých okrajoch medzery ich dosahuje podiel sálavej zložky 67 % a súčiniteľ lambda má hodnotu 0,077 W/(mK). Nesálavé okraje (ε1 = 0,1; ε2 = 0,1) zredukujú sálavú zložku na 9,8 % a lambda tak klesne 0,028 W/(mK).

Toho využívajú výrobcovia termoreflexných izolácií, ktoré dosahujú bežne súčiniteľa lambda 0,026 až 0,028 W/(mK). Tieto izolácie je možné vrstviť pri zachovaní vynikajúcej úrovne lambdy.

súčiniteľ tepelnej vodivosti vzduchovej medzery pri rôznej emisivite okrajov

Tab. 2: Podíl sálavé a vodivostní složky prostupujícího tepla v mezeře a odpovídající součinitel tepelné vodivosti pro různé tloušťky mezery při různé emisivitě okrajů. Vše při teplotě 10 °C ve středu mezery.

Na základě výsledků těchto porovnání docházíme k jednoznačnému výsledku, že termo-reflexní izolace mají mnohem lepší tepelně-izolační schopnost, něž-li běžné kontaktní izolanty.

Související produkty : Interiérová malba THERMOWELL – s antialergenní a bakteriální odolností a odolností vůči plísním